Všimla som si, že rok 2018 už pár dní trvá, nebojte. No keď sú v škole prázdniny, dni akosi pomalšie ubiehajú.
Potom sa k tomu pridá večer, kedy pozerám extra depresívny dokument na Čt do 23h, so záverečnými titulkami prichádza domov workoholik a kecáme do 0:30.. Ráno zvoní budík o 6:30 - lebo moja jediná a hlavná povinnosť je vychystať deti do školy. O 7:30 ich vystrkám z dverí a ja zisťujem, že už je štvrtok, dávam si druhú kávu o 8:30 (lebo šesť hodinový spánok už dávno nie je pre mňa) a stihla som za cely týždeň akurát dať konečne dokopy byt po vianočných sviatkoch a lyžovačke, pračka perie ako blázon každý deň. Riešim dennú rutinu okolo domácnosti a detí (polročné písomky, och moje a ich nervy!) atď..
A nakoniec si uvedomím, že to všetko musia zvládať aj ženy, čo sú v normálnej práci! Takže som dosť zlenivela a idem si hladať aj ja prácu. Normálnu. Ok, tak nie normálnu.. na čiastočný úväzok (Pracovala som už pri deťoch 2 roky na plný úväzok a už viem zhodnotiť, že podľa toho ako máme momentálne doma rozložené sily, každý deň 8 hodín v práci nedám bez toho, aby som vo výsledku nebola hysterická a v nekonečnom časovom strese. A takú matku a ženu predsa nikto nepotrebuje. To sa vie.)
Čas s deťmi si užívam a som vďačná za to, že nemusím nevyhnutne domov nosiť peniaze a tak mi detstvo a teraz už dospievanie detí neuniklo a môžem byť s nimi pri ich každodenných starostiach a radostiach! Rovnako si užívam aj naše sólo výlety s workoholikom, kedykoľvek nás napadne a nemusím pri tom žiadať o dovolenku a kalkulovať so zbytkom dovolenkových dní.
Takže starať sa o spokojnú rodinu je tiež dôležitá práca (a stojí naozaj veľa energie!), ale mať istý odstup, ešte nikoho nezabilo.
Jo a nie som v depresii, len nahlas premýšľam!
Malý edit: ešte som stihla tento týždeň posilku a bola som vybrať veci na fotenie pre jeden insta účet, kde publikujú moje fotky.
Ak vás z LeSimple života zaujíma viac určite sledujte
instagram a instastories!
fotka na iPhone z vydareného lyžiarskeho a zasneženého dňa v Štiavnických vrchoch
